Mária Matějovská (1896 – 1980) Mária Matějovská zaujala v živote Slovákov v Bulharsku výnimočné miesto. Predovšetkým tým, že sa stala prvou odborne vzdelanou učiteľkou, ktorá začala pôsobiť v tomto prostredí po takmer štyridsiatich rokoch od usadenia sa prvých Slovákov v okolí Plevna. Mária Matějovská sa narodila v roku 1896 v malej podhorskej dedinke Žežice v Čechách. Vyrastala v mnohočlennej rodine, v ktorej bolo 8 detí a okolo stola sedávalo 13 ľudí. Skromné rodinné pomery zrejme spôsobili, že k splneniu najväčšej životnej túžby Márie Matějovskej – byť učiteľkou – jej dopomohla teta, najmladšia matkina sestra. Ako 14-ročná odišla na štúdiá do Prahy, kde v roku 1915 zmaturovala s výborných prospechom na učiteľskom ústave. V tom istom roku sa vrátila na rodnú Šumavu, kde začala učiť…

Tomáš Topoľský (1909 – 1985) Prví učitelia prišli z Československa, zväčša českej národnosti, síce obetaví a pracovití, chápajúci svoje povolanie ako poslanie, no predsa len aj im trvali istý čas, kým sa prispôsobili novému prostrediu a kým vnikli do „tajov“nárečia tamojších krajanov. No už veľmi skoro sa dostala na program dňa aj otázka výchovy a prípravy vlastnej inteligencie – najmä učiteľov – spomedzi tamojších Slovákov. Jedným z prvých, ktorí odišli na Slovensko získavať vyššie vzdelanie, bol Tomáš Topoľský, rodák z Gornej Mitropoljie. V tejto obci s najväčším počtom Slovákov sa narodil 23. júna 1909. Jeho rodičia i starí rodičia pochádzali zo Starej Pazovy. Mladý Tomáš po vychodení  základnej a meštianskej školy (v Bulharsku tento typ školy nazývali progymnázium) v Gornej Mitropolji sa…

K učiteľom, ktorým nám prichodí vysloviť vďaku a prejaviť úctu za ich prácu v škole, obetavú osvetovú robotu i aktivity v ďalších oblastiach, v ktorých pomáhali nám, našim otcom a dedom, patrí aj skromný, utiahnutý, skôr tichý ako nápadný za každú cenu – Ján Kukliš. Nemôžeme nespomenúť zložité obdobie, v ktorom po poslednej veľkej vojne pôsobil medzi nami v ďalekom Bulharsku. Veď v tých rokoch začalo sa čoraz hlasnejšie hovoriť o nevyhnutnosti využiť priaznivé podmienky na Slovensku, ktoré sa pre návrat do vlasti pradedov ukazovali oveľa prajnejšie ako po roku 1918. Práve v tomto období, období v mnohom ohľade prelomovom, pôsobili v Gornej Mitropoliji Ján Kukliš a jeho manželka Ida. Ján Kukliš sa narodil 28. decembra 1906 v neveľkej dedinke Čáčove. Po ukončení ľudovej školy v rodnej…

Ida Kuklišová pôsobila medzi krajanmi pomerne krátke obdobie (od apríla 1947 do februára 1950), no svojou fundovanou odbornou prácou, obetavosťou a svedomitosťou prispela k veľmi dobrej úrovni Slovenskej ľudovej školy v Gornej Mitropoliji. Ida Kuklišová, rod. Poradová sa narodila 20. mája 1908 v Budapešti. Ľudovú a meštiansku školu vychodila vo svojom rodisku a v Banskej Štiavnici. V štúdiu pokračovala na Štátnej priemyselnej škole – vyššej škole chemickej – v Banskej Štiavnici (tu aj v roku 1929 zmaturovala). V sebavzdelávaní pokračovala ďalej a v septembri 1936 zložila maturitu na Štátnom československom učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, čím získala vysvedčenie učiteľskej spôsobilosti pre ľudové školy. Tým sa neuspokojila, ďalej študovala a po prísnych skúškach sa stala odbornou učiteľkou – získala spôsobilosť odborného učiteľa na meštianskych školách. Po…

Aj medzi učiteľmi pôsobiacimi medzi našimi krajanmi v severnom Bulharsku bolo dosť takých, na ktorých si naši rodáci dodnes s úctou spomínajú. To sú tí učitelia, ktorí svoje pôsobenie medzi žiakmi nepovažovali len za svoje občianske povolanie, ale ho pociťovali predovšetkým ako svoje poslanie. Jednou z nich je aj „naša pani učiteľka“ Mária Topoľská, rodená Kučerová, ktorá medzi nami pôsobila dlhých jedenásť rokov. Keď sa s odstupom času zamýšľame nad jej obetavou prácou, môžeme bez zveličovania povedať, že zo semienok národného povedomia, ktoré do našich sŕdc s trpezlivosťou jej vlastnou zasievala, vyrástli nádherné a zdravé plody oddanosti a lásky k svojej vlasti. Nuž, priblížime si aspoň v krátkosti životné osudy Márie Topoľskej. Ozaj, s akými asi pocitmi prichádzala čerstvá absolventka Štátneho…

V nasledujúcich vstupoch sprístupníme širokej verejnosti niektoré informácie (aspoň v stručnej forme) o slovenskom menšinovom školstve v Bulharsku v 20. storočí. Východiskom bude odborná stať Slávka Churého, ktorá bola uverejnená v Ročenke Spolku Slovákov z Bulharska (Bratislava, 1993, zostavil Štefan Zelenák). Najľudnatejšou slovenskou dedinou v Bulharsku bola Gorna Mitropolija. Slováci tu žili s nadpolovičnou väčšinou bulharského obyvateľstva. Národnú spásu a zachovanie svojho jazyka videli v kostole a najmä v slovenskej škole. Rozhľadenejší z nich vyhľadávali styky s Turčianskym Svätým Martinom a miestnymi inštitúciami. Kultúrne snahy slovenských usadlíkov a smäd po kultúrnom vyžití v národnom prostredí vyústili v založenie čitateľského spolku „Razvitie“. Spolková činnosť zdôrazňovala pocit spolupatričnosti, nutnosť vzájomnej pomoci a…

Jedným z učiteľov bulharských Slovákov sa v roku 1930 stal Ján Michalko (12.9.1907 – 20.2.1982). Medzi našich rodákov zavítal mladý, nadšený, a ako sa neskôr ukázalo, aj talentovaný a neobyčajne pracovitý muž. Bol nielen zodpovedným a medzi žiakmi obľúbeným učiteľom, ale aj dobrým osvetovým pracovníkom. Ján Michalko okrem činorodej učiteľskej, kultúrno-osvetovej a telovýchovnej práce vykonal pre Slovákov v Bulharsku ešte čosi navyše – stal sa ich historikom. Napísal o nich knihu, ktorá sa stala jednou z najvydarenejších monografií o slovenských vysťahovalcoch. V priebehu necelých piatich rokov zhromaždil o bulharských Slovákoch širokú škálu demograficko-štatistických, historických, etnografických, folkloristických a dialektologických informácií, na základe ktorých sa mu podarilo vytvoriť verný obraz o najrozličnejších stránkach vysťahovaleckých osudov, ako aj hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a duchovného života Slovákov v Bulharsku. Ján Michalko…