Štefan Zelenák

Adam Vereš

(1883 – 1931)

Evanjelický farár a neskôr biskup v Juhoslávii bol prvým riadnym kazateľom Božieho slova medzi našimi krajanmi v ďalekom Bulharsku. Pred ním duchovne zaopatrovali našich ľudí biblisti, leviti, neškolení ľudoví kazatelia. Prichodí nám uviesť mená aspoň niektorých.

Michal Filko začal misijnú prácu v Mrtvici (neskôr Podem), no časom prešiel za kazateľa do Gornej Mitropoliji. Po ňom kázal v Mrtvici Ondrej Mikuláš, ktorý sa do dejín evanjelickej cirkvi v Bulharsku zapísal tým, že od obce vymohol pozemok na stavbu kostola, ktorý nadšení rodáci začali stavať už prvého septembra 1896. Neskôr z „Písma čítal“ Michal Plvan, ktorý oddane slúžil cirkvi až do príchodu „školovaného“ kazateľa Adama Vereša.

Čo-to o okolnostiach jeho príchodu medzi našich krajanov do ďalekej balkánskej krajiny. Naši rodáci – v drvivej väčšine evanjelici – už dávnejšie (krátko po svojom príchode do Bulharska) začali sa zaoberať myšlienkou pozvať medzi seba kňaza, ktorý by ich po každej stránke dokázal duchovne zaopatriť. Hádam aj preto sriemsky senior Mikuláš Abaffy navštívil Podem 11. Januára 1905. O rok neskôr už navštívil aj ďalšie dve dediny, v ktorých žili Slováci a zisťoval podmienky pre náročnú misijnú prácu. A naozaj, veci sa čoskoro pohli. Už 15. novembra 1906 prišiel medzi našich rodákov vysvätený evanjelický farár Adam Vereš zo Starej Pazovy, neskorší evanjelický biskup v Juhoslávii.

Jeho príchod medzi našich krajanov znamenal významný prelom v ich živote. Na vyššiu úroveň sa dostala práca cirkevného zboru. No nielen v tejto oblasti nový farár nabádal k novým aktivitám, ale oživenie vniesol aj do kultúrnej činnosti, na poli národno-uvedomovacom i v oblasti sociálnej.

Pán farár so svojou manželkou sa usadili v Gornej Mitropoliji, najväčšom stredisku bulharských Slovákov. Cirkevný zbor už pred jeho príchodom v tejto najväčšej slovenskej osade vyvíjal obdivuhodnú činnosť.

Nový farár pochopil svoje poslanie oveľa širšie ako len plniť si svoje povinnosti v cirkevnom zbore. Našich ľudí, dospelých i deti, najmä tie, učil čítať, písať a samozrejme aj náboženstvo. Suploval tým aj náročnú prácu učiteľov, ktorí medzi svojich rodákov začali prichádzať oveľa neskôr, po vzniku Československej republiky. Neskorší biskup si uvedomoval už od prvopočiatku, a to veľmi intenzívne, že len cez široko chápanú osvetovú prácu, cez vzdelanie vedie cesta k hospodárskemu rozmachu, sociálnemu vzostupu a národnému povedomiu.