Mikuláš Mitaľ

Štefan Zelenák

Mikuláš Mitaľ

 

Viacerí historici, publicisti i spisovatelia, ktorí sa zahĺbili do skúmania často trpkých životných osudov našich krajanov na Dolnej zemi, hľadajú okrem iného aj odpoveď na zložitú otázku: „Aká to bola sila, ktorá umožnila našim krajanom prežiť, pretrvať, zachovať si reč dedov, nerozplynúť sa v tom cudzom a často neprajnom svete?“ Odpovede sa rôznia v detailoch, maličkostiach, často nepodstatných, zanedbateľných drobnostiach, no v jednom, tom základnom, sa zhodujú všetci – škola a kostol, evanjelický kostol a slovenská škola  to boli, ktoré mierou vrchovatou prispeli k tomu, že Slováci na Dolnej zemi nikdy nezabudli, odkiaľ prišli ich dedovia, nikdy ich neopúšťala túžba vrátiť sa raz na ten malý kúštik zeme medzi Tatrou a Dunajom. Áno, tam, kde boli učitelia a farári, tam sa slovenské slovo zachovalo, zachránilo, zveľadilo a bohatú úrodu prinieslo.

 

Aj málopočetná slovenská menšina v ďalekom Bulharsku vďačí práve učiteľom a farárom za svoju národnú záchranu, za upevnenie svojho národného povedomia, za pestovanie lásky k vlasti ležiacej kdesi uprostred Európy.

 

K takýmto obetavým farárom, na ktorého dodnes s láskou spomínajú krajania a radi sa s nim stretávajú, patrí aj Mikuláš Mitaľ. Aj jeho, práve tak, ako jeho generačných druhov, formovala nadšená a dnes len ťažko pochopiteľná atmosféra, ktorá na Slovensku panovala krátko po získaní národnej slobody.

 

Taká bola atmosféra, ktorá formovala životné postoje mladého Mikuláša Mitaľa už počas štúdií na evanjelickom gymnáziu v Prešove, na ktorom úspešne študoval v rokoch 1924 – 1932. Po maturite odchádza Mikuláš, najmladšie dieťa chudobného roľníka z Hanušoviec, študovať na evanjelickú teológiu do Bratislavy (1932 – 1936). Tretí rok teologického štúdia absolvoval v Baseli vo Švajčiarsku, kde sa mladý dozrievajúci muž ponára do tajov svojho budúceho povolania, osvojuje si nemecký jazyk, rozhliada sa po svete, spoznáva a porovnáva a predovšetkým si uvedomuje svoje budúce misijné poslanie. V tom ho utvrdzuje aj jeho pobyt v Edinburgu v Škótsku, snaha študovať v Ženeve a osvojenie si angličtiny a francúzštiny.

 

Nové obzory mu odkryla aj účasť na Svetovej ekumenickej konferencii v Oxforde. Jeho aktivita na tejto významnej konferencii neušla pozornosti evanjelických biskupov V. P. Čobrodu a Dr. S. Š.Osuského a žilinskému farárovi F. Ruppeldtovi, ktorí ešte na konferencii mu ponúkli „systematizovanú kňažskú stanicu medzi Slovákmi v Bulharsku“.

 

Mladý, nadaný a obetavý kňaz ponuku prijal. Začala sa tým nová a veľmi významná kapitola v jeho živote. Medzi našimi krajanmi v Bulharsku misijne pôsobil od roku 1937 do roku 1940. O jeho účinkovaní v Gornej Mitropoliji a ďalších dvoch slovenských dedinách ešte bude reč. Všimnime si teraz, aspoň krátko, jeho ďalšie životné osudy.

 

V lete roku 1939 bol Mikuláš Mitaľ na dovolenke na Slovensku a tu sa aj oženil s učiteľkou Oľgou Stanekovou z Banskej Štiavnice, dcérou tamojšieho ev. konseniora Gustáva Staneka. Spolu sa vrátili do Gornej Mitropoliji, kde si mladá „pani farárka“ čoskoro zvykla a obetavo pomáhala svojmu mužovi v jeho namáhavej, no záslužnej  a krajanmi vysoko cenenej práci.

 

Aspoň v krátkosti si sprítomnime úspešné pôsobenie Mikuláša Mitaľa pri zvestovaní Spasiteľa Ježiša Krista medzi našimi krajanmi v Bulharsku. V rokoch 1937 až 1940 si plnil svoje kňažské povinnosti, a to nielen v Gornej Mitropoliji, ale aj v Podeme a Brašľanici. Hneď po príchode ho čakala namáhavá práca. Prichodilo mu ponaprávať aj to, čo iní v cirkevnom zbore pokazili, mnohé neurobili tak, ako mali a mnohé zabudli urobiť, hoci to bolo ich povinnosťou. No mladý a obetavý dušpastier sa nových úloh nezľakol a pustil sa do roboty s vervou jemu vlastnou a už za krátky čas sa pomery v cirkevnom zbore začali obracať k lepšiemu. Mnohí, znechutení predchádzajúcimi pomermi v cirkevnom zbore, opäť sa vydali cestou, ktorá viedla k chrámu.

 

Mladý farár mal hneď od svojho príchodu roboty vyše hlavy. Nielenže mu prichodilo všetky tri dediny duchovne zaopatriť, ale nové problémy prinášal aj plán výstavby kostola v Gornej Mitropoliji. Modlitebňa, postavená ešte roku 1902 a vystavená o rok neskôr, už vonkoncom nevyhovovala novým požiadavkám. Tamojší evanjelici si svojpomocne zaopatrili stavebný kameň, vypálili niekoľko desiatok tisíc tehál, hotovali drevo a boli rozhodnutí stavbu kostola úspešne zavŕšiť. Prečo nakoniec kostol nepostavili, by si zaslúžilo osobitné rozprávanie.

 

Roku 1940 Mikuláš Mitáľ z Bulharska odišiel. Pôsobil medzi našimi krajanmi len krátko, no brázdu, ktorú svojou obetavosťou vyoral, nebola márna a priniesla bohatú úrodu.

 

Štefan Zelenák



Staršie články

© Spolok Slovákov z Bulharska 2008. Design by Riot Design © 2008. Webdizajn a výroba © Altamira Softworks 2008.. Toplist