Spomedzi učiteľov a farárov, ktorí pôsobili medzi nami v Bulharsku, nemôžeme nespomenúť evanjelického farára Theodora Bálenta (1871 – 1938). Theodor Bálent sa narodil 4. decembra 1871 ako syn evanjelického farára. Strednú školu vychodil v Trenčíne a na evanjelickem lýceu v Bratislave, kde roku 1890 maturitou zavŕšil svoje stredoškolské štúdiá. Už v rokoch stredoškolských štúdií dozrelo v ňom rozhodnutie pripraviť sa na náročnú a zodpovednú prácu farára. Teológiu študoval v Bratislave a v Erlangene. Po vysvätení v roku 1895 účinkoval v cirkevnom zbore na Myjave a v Prievidzi, odkiaľ roku 1904 odišiel do Ameriky, kde pôsobil vo viacerých cirkevných zboroch (South Aharon, St.Louis a Allegheny). Keďže patril k tým farárom, ktorí svoje poslanie dušpastiera chápali oveľa širšie, veľmi skoro rozšíril svoje pôsobenie aj na iné oblasti (napr. úspešne redigoval…

Viacerí historici, publicisti i spisovatelia, ktorí sa zahĺbili do skúmania často trpkých životných osudov našich krajanov na Dolnej zemi, hľadajú okrem iného aj odpoveď na zložitú otázku: „Aká to bola sila, ktorá umožnila našim krajanom prežiť, pretrvať, zachovať si reč dedov, nerozplynúť sa v tom cudzom a často neprajnom svete?“ Odpovede sa rôznia v detailoch, maličkostiach, často nepodstatných, zanedbateľných drobnostiach, no v jednom, tom základnom, sa zhodujú všetci – škola a kostol, evanjelický kostol a slovenská škola  to boli, ktoré mierou vrchovatou prispeli k tomu, že Slováci na Dolnej zemi nikdy nezabudli, odkiaľ prišli ich dedovia, nikdy ich neopúšťala túžba vrátiť sa raz na ten malý kúštik zeme medzi Tatrou a Dunajom. Áno, tam, kde boli učitelia a farári, tam sa slovenské…

Z kňazov, ktorí medzi nami pôsobili pomerne krátko, sa vie o Jozefovi Kováčovi (1917 – 1971), rodákovi z Púchova, hádam najmenej. Slovákov – evanjelikov v Gornej Mitropoliji, Brašľanici a Podeme duchovne zaopatroval v rokoch II. Svetovej vojny a v prvých rokoch po jej skončení. A práve v tomto období, v čase prípravy a realizácie masového vysťahovania našich ľudí z Bulharska do vlasti svojich dedov a pradedov, zohral veľmi pozitívnu úlohu aj náš  „pán farár“ Misijná práca medzi našimi rodákmi bola jeho prvou významnou úlohou po promócii na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave (počas vysokoškolského štúdia absolvoval jednoročný študijný pobyt v Lipsku). Po ukončení vysokoškolského teologického vzdelania jeho prvým pôsobiskom sa stal cirkevný zbor v Gornej Mitropoliji s fíliami v Brašľanici a Podeme.  Vernou celoživotnou družkou mu bola manželka Anna, rod. Zacharová,…

Evanjelický farár Adam Vereš (1883 – 1931) a neskôr biskup v Juhoslávii bol prvým riadnym kazateľom Božieho slova medzi našimi krajanmi v ďalekom Bulharsku. Pred ním duchovne zaopatrovali našich ľudí biblisti, leviti, neškolení ľudoví kazatelia. Prichodí nám uviesť mená aspoň niektorých.  Michal Filko začal misijnú prácu v Mrtvici (neskôr Podem), no časom prešiel za kazateľa do Gornej Mitropoliji. Po ňom kázal v Mrtvici Ondrej Mikuláš, ktorý sa do dejín evanjelickej cirkvi v Bulharsku zapísal tým, že od obce vymohol pozemok na stavbu kostola, ktorý nadšení rodáci začali stavať už prvého septembra 1896. Neskôr z „Písma čítal“ Michal Plvan, ktorý oddane slúžil cirkvi až do príchodu „školovaného“ kazateľa Adama Vereša. Čo-to o okolnostiach jeho príchodu medzi našich krajanov do ďalekej balkánskej…