Dňa 31. 5. 2019 sa v Mestskej knižnici v Bratislave na Kapucínskej 1 konala medzinárodná konferencia pri príležitosti 70. výročia príchodu Slovákov z Bulharska do ČSR, ktorej ústrednou myšlienkou bola adaptácia presídlencov na Slovensku. Konferencia bola financovaná z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a výstupom celej konferencie je Zborník, ktorý bude k dispozícii na našom tradičnom každoročnom krajanskom stretnutí v októbri. V prvom bloku prednášok sme si vypočuli prednášku prof. PhDr. Jána Botíka, DrSc. s názvom Reemigrácia ako program a problém národného štátu, predsedu Slovákov z Juhoslávie PhDr. Samuela Jovankoviča – Spolok Slovákov z Juhoslávie v rokoch 1945 – 1949 a manažéra Krajanského centra umenia Slovákov v zahraničí „Kalab“ Mgr. Vladimíra Dolinaya – Migračné vlny v strednej Európe a ich dôsledky v 21. storočí. V druhom bloku prednášok nám…
-
-
Dolnozemská kvapka krvi
Milí krajania, napriek tomu, že je len apríl, dovoľujem si vás informovať o činnosti, ktorú plánujeme na mesiac september. Slováci z Dolnej zeme sú výnimočnou komunitou, ktorá je schopná robiť výnimočné veci. A jednou z takýchto výnimočných vecí by mohlo byť aj darovanie krvi. Preto som na zasadnutí výboru nášho Spolku navrhla zorganizovať, v jeden deň, alebo aj týždeň (záleží od počtu ľudí) dobrovoľné darovanie krvi pod názvom DOLNOZEMSKÁ KVAPKA KRVI. V súčinnosti s ďalšími Spolkami a inými príbuznými organizáciami verím, že sa nám podarí pomôcť. Keďže ide o darovanie krvi, je nevyhnutné spĺňať isté kritéria. Všetky potrebné informácie si môžete stiahnuť tu: IDKnové Aktuálne usmernenia k darovaniu krvi Odber by sa uskutočnil dňa 16. 9. 2019 (pondelok) –…
-
Prednáška
Dňa 20. 3. 2019 o 16:30 sa v Mestskej knižnici v Bratislave konala prednáška na tému 70. výročie príchodu Slovákov z Bulharska do ČSR. Prednášku si môžete stiahnuť tu: O Slovákoch z Bulharska_prednáška
-
Tabla 2019
Dňa 16. 2. 2019 sa uskutočnil 17. ročník v hre TABLA o putovný pohár. Hráčske sily si zmerali Jaroslav Ďuriš, Richard Kabzáni, Paľko Tichý, Zuzka Tichá, Viliam Stránsky, Ján Sýkora, Ondrej Šproch a Štefan Zelenák. Hlavným rozhodcom bol Paľko Hekel. Víťazom sa stal Ondrej Šproch, druhý skončil Ján Sýkora a na treťom mieste sa umiestnili Jaroslav Ďuriš a Viliam Stránsky. Všetky fotky z podujatia nájdete v Galérii a na Facebooku. Víťazom srdečne gratulujeme !!! a tešíme sa na ďalší ročník !
-
Teodor Bálent
Spomedzi učiteľov a farárov, ktorí pôsobili medzi nami v Bulharsku, nemôžeme nespomenúť evanjelického farára Theodora Bálenta (1871 – 1938). Theodor Bálent sa narodil 4. decembra 1871 ako syn evanjelického farára. Strednú školu vychodil v Trenčíne a na evanjelickem lýceu v Bratislave, kde roku 1890 maturitou zavŕšil svoje stredoškolské štúdiá. Už v rokoch stredoškolských štúdií dozrelo v ňom rozhodnutie pripraviť sa na náročnú a zodpovednú prácu farára. Teológiu študoval v Bratislave a v Erlangene. Po vysvätení v roku 1895 účinkoval v cirkevnom zbore na Myjave a v Prievidzi, odkiaľ roku 1904 odišiel do Ameriky, kde pôsobil vo viacerých cirkevných zboroch (South Aharon, St.Louis a Allegheny). Keďže patril k tým farárom, ktorí svoje poslanie dušpastiera chápali oveľa širšie, veľmi skoro rozšíril svoje pôsobenie aj na iné oblasti (napr. úspešne redigoval…
-
Mikuláš Mitaľ
Viacerí historici, publicisti i spisovatelia, ktorí sa zahĺbili do skúmania často trpkých životných osudov našich krajanov na Dolnej zemi, hľadajú okrem iného aj odpoveď na zložitú otázku: „Aká to bola sila, ktorá umožnila našim krajanom prežiť, pretrvať, zachovať si reč dedov, nerozplynúť sa v tom cudzom a často neprajnom svete?“ Odpovede sa rôznia v detailoch, maličkostiach, často nepodstatných, zanedbateľných drobnostiach, no v jednom, tom základnom, sa zhodujú všetci – škola a kostol, evanjelický kostol a slovenská škola to boli, ktoré mierou vrchovatou prispeli k tomu, že Slováci na Dolnej zemi nikdy nezabudli, odkiaľ prišli ich dedovia, nikdy ich neopúšťala túžba vrátiť sa raz na ten malý kúštik zeme medzi Tatrou a Dunajom. Áno, tam, kde boli učitelia a farári, tam sa slovenské…
-
Jozef Kováč
Z kňazov, ktorí medzi nami pôsobili pomerne krátko, sa vie o Jozefovi Kováčovi (1917 – 1971), rodákovi z Púchova, hádam najmenej. Slovákov – evanjelikov v Gornej Mitropoliji, Brašľanici a Podeme duchovne zaopatroval v rokoch II. Svetovej vojny a v prvých rokoch po jej skončení. A práve v tomto období, v čase prípravy a realizácie masového vysťahovania našich ľudí z Bulharska do vlasti svojich dedov a pradedov, zohral veľmi pozitívnu úlohu aj náš „pán farár“ Misijná práca medzi našimi rodákmi bola jeho prvou významnou úlohou po promócii na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave (počas vysokoškolského štúdia absolvoval jednoročný študijný pobyt v Lipsku). Po ukončení vysokoškolského teologického vzdelania jeho prvým pôsobiskom sa stal cirkevný zbor v Gornej Mitropoliji s fíliami v Brašľanici a Podeme. Vernou celoživotnou družkou mu bola manželka Anna, rod. Zacharová,…
-
Adam Vereš
Evanjelický farár Adam Vereš (1883 – 1931) a neskôr biskup v Juhoslávii bol prvým riadnym kazateľom Božieho slova medzi našimi krajanmi v ďalekom Bulharsku. Pred ním duchovne zaopatrovali našich ľudí biblisti, leviti, neškolení ľudoví kazatelia. Prichodí nám uviesť mená aspoň niektorých. Michal Filko začal misijnú prácu v Mrtvici (neskôr Podem), no časom prešiel za kazateľa do Gornej Mitropoliji. Po ňom kázal v Mrtvici Ondrej Mikuláš, ktorý sa do dejín evanjelickej cirkvi v Bulharsku zapísal tým, že od obce vymohol pozemok na stavbu kostola, ktorý nadšení rodáci začali stavať už prvého septembra 1896. Neskôr z „Písma čítal“ Michal Plvan, ktorý oddane slúžil cirkvi až do príchodu „školovaného“ kazateľa Adama Vereša. Čo-to o okolnostiach jeho príchodu medzi našich krajanov do ďalekej balkánskej…
-
Krajania v Bulharsku v literárnej tvorbe Márie Topoľskej
Krajania v Bulharsku v literárnej tvorbe Márie Topoľskej Kľúčovú úlohu medzi Slovákmi na Dolnej zemi všeobecne a v Bulharsku osobitne mali učitelia, ktorí svojou obetavosťou prispeli k záchrane tejto odlomenej haluze nášho národa. Medzi učiteľmi pôsobiacimi medzi našimi krajanmi v severnom Bulharsku bolo veľa takých, na ktorých si naši rodáci dodnes s úctou spomínajú. To sú tí učitelia, ktorí svoje pôsobenie medzi žiakmi nepovažovali len za svoje občianske povolanie, ale ho pociťovali predovšetkým ako svoje poslanie. Keď sa zídu viacerí krajania, medzi rečou si nikdy nezabudnú spomenúť na kazateľov a učiteľov, ktorí svojim pôsobením zanechali trvalú stopu v spomienkach dosiaľ žijúcich krajanov. Jednou z nich je aj „naša pani učiteľka“ Mária Topoľská, rodená Kučerová, ktorá medzi nami pôsobila dlhých jedenásť rokov. Keď…
-
Mária Matějovská
Mária Matějovská (1896 – 1980) Mária Matějovská zaujala v živote Slovákov v Bulharsku výnimočné miesto. Predovšetkým tým, že sa stala prvou odborne vzdelanou učiteľkou, ktorá začala pôsobiť v tomto prostredí po takmer štyridsiatich rokoch od usadenia sa prvých Slovákov v okolí Plevna. Mária Matějovská sa narodila v roku 1896 v malej podhorskej dedinke Žežice v Čechách. Vyrastala v mnohočlennej rodine, v ktorej bolo 8 detí a okolo stola sedávalo 13 ľudí. Skromné rodinné pomery zrejme spôsobili, že k splneniu najväčšej životnej túžby Márie Matějovskej – byť učiteľkou – jej dopomohla teta, najmladšia matkina sestra. Ako 14-ročná odišla na štúdiá do Prahy, kde v roku 1915 zmaturovala s výborných prospechom na učiteľskom ústave. V tom istom roku sa vrátila na rodnú Šumavu, kde začala učiť…
