K CYRILOMETODSKÉMU VÝROČIU

Ján Botík

K CYRILOMETODSKÉMU VÝROČIU

            Len máloktoré osobnosti z našich národných dejín čnejú tak vysoko ako solúnski bratia Konštantín–Cyril a Metod. Ich veľkosť a význam azda najvýstižnejšie ocenil pápež Ján Pavol II., ktorý ich vyhlásil za spolupatrónov Európy, kultúrny most medzi Východom a Západom. Takte vysoko ich mohol zhodnotiť preto, lebo keď v roku 863, čiže pred 1150 rokmi prišli na územie Veľkej Moravy, vykonali tu misiu, o ktorej sa už mnohí bádatelia vyslovili, že bola mnohovýznamná. Nie žeby boli započali, významne rozvinuli kristianizáciu Veľkej Moravy. Kresťanské učenie šírili v jazyku veľkomoravského ľudu a dosiahli, že staroslovienčina bola uznaná za oficiálnu bohoslužobnú reč. Zostavili prvé písmo našich predkov – hlaholiku, ktorá v pozmenenej cyrilike pretrváva u viacerých slovanských národov. Do staroslovienskeho jazyka preložili základné bohoslužobné diela, utvorili prvé slovanské teologické a literárne učilište, právnickými dielami upevnili politické postavenie Veľkej Moravy. Z ich literárnej dielne vzišla náboženská a básnická skladba Proglas, o ktorej slavista Roman Jakobson napísal, že márne by sme hľadali v iných krajinách stredovekej Európy literárnu pamiatku s obdobnou myšlienkovou a básnickou priebojnosťou.

            Pomerne dlho sa v popularizačnej spisbe, ale aj v školských učebniciach, udržovala predstava, že solúnski bratia  Cyril a Metod prišli k nám ako vierozvestovia. Je nepochybné, že zohrali významnú úlohu pri upevňovaní a všeobecnom rozšírení kresťanstva na vtedajšom veľkomoravskom území. V týchto súvislostiach sa žiada pripomenúť, že v čase príchodu  Cyrila a Metoda (863) už zopár desaťročí stál v Nitre kostol, ktorý dal postaviť Pribina svojej pokrstenej manželke (828). Najnovšie výskumy archeológov potvrdzujú, že takmer jedno celé storočie pred cyrilometodskou misiou sa na hradiskách nitrianskeho okruhu vykonávali kresťanské bohoslužby bez toho, žeby mali k tomu postavené aj kostoly. Nasvedčuje tomu nález kultových predmetov na Valoch v obci Bojná pri Topoľčanoch. Predovšetkým malý bronzový zvon s rukoväťou, ako aj zo zlatých plieškov vytepané plakety s figurálnymi kresťanskými výjavmi, pochádzajúcimi z dreveného prenosného oltára, sú dokladom, že od rozhrania 8.-9. storočia sa na hradiskách Nitrianskeho kniežatstva vykonávali príležitostné náboženské obrady aj bez príznačných sakrálnych stavieb.

            Pre pochopenie výnimočného poslania cyrilometodskej misie veľavravná je už samotná formulácia veľkomoravského kniežaťa Rastislava v liste, ktorým požiadal byzantského cisára Michala iii. o pomoc: „Z milosrdenstva Božieho sme zdraví. Náš ľud pohanstvo odvrhol a kresťanského zákona sa drží. A prišli k nám kresťanskí učitelia mnohí z Vlách i Grécka a Nemiec. A učia nás rozlične. My Slovieni sme prostý ľud. Nemáme však učiteľa takého, čo by nám v našej reči vysvetlil pravú vieru kresťanskú, naučil nás jej pravdu a vysvetlil jej zmysel. A tak, dobrý vladáru, pošli nám takého muža, ktorý by nás upravil k všetkej spravodlivosti. Vtedy cisár Michal hovoril k Filozofovi Konštantínovi. Či počuješ Filozof túto reč? Pojmi brata svojho Metoda a choďte. Lebo vy ste Solúňania a Solúňania všetci čisto sloviensky rozprávajú.“ Je zrejmé, že Rastislav týmto posolstvom rozohrával veľkú nábožensko-kultúrnu, ale aj politickú hru. Otázku slovienskej bohoslužobnej reči nastolil preto, lebo mu išlo o viac, ako len o prehĺbenie kresťanstva na samotnej Veľkej Morave. Išlo aj o neskrývaný zámer rozširovať kresťanstvo medzi okolitými, ešte pohanskými Slovienmi. „Aby aj iné kraje, keď to uvidia, nás napodobnili.“

            Dosť dlho trvalo, kým sa pri hodnotení cyrilometodskej misie popri iných zásluhách, ako bolo vytvorenie hlaholského písma, prekladanie bohoslužobných a biblických textov, založenie učilišťa a iné, začal oceňovať aj umelecký prínos. Stalo sa tak až potom, keď jazykovedec Eugen Pauliny a básnik Viliam Turčány, sprístupnili do spisovnej slovenčiny básnickú skladbu Konštantína Filozofa Proglas, čiže Predslov k svätému evanjeliu (1964). V charakteristikách myšlienkového posolstva tohto diela sa zdôrazňuje, že je to vášnivý a priam hymnický chválospev na slovanský preklad Písma. Že v nijakej literatúre tej doby a ešte dlho po nej nenachádzame podobnú výzvu k národu, aby dbal o knihy vo svojej reči. Proglas totiž nie je len literárny text, je to aj náboženský text, viazaný na evanjeliá, na ich vysvetľovanie. Treba ho čítať aj v teologickom zmysle, pretože je to báseň, chválospev, modlitba zároveň.



PROGLAS (skrátené)

Evanjeliu svätému som Predslovom:

ako nám dávno sľubovali proroci,

prichádza Kristus zhromažďovať národy,

pretože svieti svetlom svetu celému,

lebo je Boha poznať totiž potrebné.

A preto čujte, čujte toto, Slovieni:

počujte všetci, celý národ sloviensky,

počujte slovo, od Boha vám zaslané,

Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.

Tak ako radosť nezasvitne bez svetla,

tak ani duša, žiadna duša bez písmen,

vedomia nemá o tom Božom zákone.

Tak ako semä, ktoré padlo na nivu,

tak isto každé ľudské srdce na zemi

dážď Božích písmen potrebuje pre seba.

Lebo sú bez kníh nahé všetky národy,

bo nemôžu sa boriť v boji bez zbroje.

Lebo kto totiž prijme tieto písmená,

tomu sám Kristus svoju múdrosť vyjaví

a vaše duše písmenami posilní.

                                                                          

                                                                                       Ján Botík



Staršie články

© Spolok Slovákov z Bulharska 2008. Design by Riot Design © 2008. Webdizajn a výroba © Altamira Softworks 2008.. Toplist