Zájazd do Martina

Anna Koláriková


Už dlhšiu dobu sme pripravovali zájazd do Martina, ktorý sa nám napokon podarilo uskutočniť 26. júna 2010. Tridsať záujemcov z Bratislavy a Trnavy nastúpilo v to ráno do autobusu a vydalo sa na cestu do centra slovenskej kultúry.

 

Samotné mesto Martin bolo od roku 1340 slobodným kráľovským mestom, ale väčší význam nadobudlo až v polovici 19. storočia, keď obyvatelia tohto kraja podporili štúrovcov a ich

revolučné myšlienky. To dalo podnet k tomu, že sa Martin stal na významným strediskom

nielen slovenskej kultúry, ale aj vedy, umenia, časopisectva, peňažníctva i politiky, teda

Martin sa stal centrom slovenského národného a spoločenského hnutia.

 

Cesta nám ubehla pomerne rýchlo a prialo nám aj počasie. Prvou zastávkou bolo Slovenské národné múzeum, ktoré v Martine patrí k najvýznamnejším kultúrnym inštitúciám na území Slovenskej republiky.

 

Vznik, vývoj, činnosť a budovanie zbierkového fondu SNM v Martine sú úzko spojené s pôsobením významných osobností našich národných dejín konca 19. storočia. Od svojho vzniku v r. 1893 budovalo zbierky vlastivedného charakteru, ktoré dokumentujú históriu a kultúru Slovákov doma i v zahraničí. V súčasnosti vo svojich fondoch opatruje skoro 150.000 muzeálnych artefaktov. V roku 1961 po zlúčení so Slovenským múzeom v Bratislave sa stalo špecializovaným celoslovenským národopisným múzeom.

 

Toto a oveľa viac sme si mohli vypočuť počas exkurzie po múzeu od našej sprievodkyne a mnohí z nás, najmä tí starší, si mohli pripomenúť náradie vyrobené z hliny, dreva, železa, ktoré používali pri svojej práci v Bulharsku.

 

Už tu sme začali pociťovať, že na návštevu takéhoto zaujímavého mesta nestačí jeden deň. Tak, ako nepostačí jedna strana na to, aby som zachytila všetky dojmy z tohto výletu. Museli sme sa poponáhľať a pokračovali sme ďalej cestou k Slovenskej národnej knižnici.

 

Slovenská národná knižnica v Martine (SNK) je najstaršia, najväčšia a najvýznamnejšia národná a vedecká knižnica na Slovensku. Takmer 190 rokov sa stará o diela, ktoré dokumentujú minulý a súčasný duchovný a materiálny vývin slovenského národa. Zhromažďuje a sprístupňuje knižničné, literárnoarchívne a literárnomuzeálne zbierky. Vzhľadom na historický význam mesta sa Martin stal sídlom Slovenskej národnej knižnice. Jej hlavné sídlo je v budove, ktorá bola postavená pre ňu v rokoch 1963 – 1975. Súčasťou Slovenskej národnej knižnice sú dve literárne múzeá. Jedno z nich sa nachádza v Martine a druhé v Brodzanoch. Vo fonde knižnice je 4.7 milióna dokumentov. Keďže sme sa zo Slovenského národného múzea do knižnice presúvali pešo, boli sme dosť unavení a dobre nám padlo posedieť si v priestoroch Slovenskej národnej knižnice a vypočuť si túto zaujímavú prednášku.

 

Ale potom nám už prichodilo presunúť sa ďalej, tentokrát to bola budova Matice slovenskej.

 

Bola založená v roku 1863 v Martine a stala sa celonárodnou inštitúciou. Jej založenie bolo inšpirované Maticou srbska (1826) či Maticou českou (1837). Prvé slávnostné zhromaždenie sa konalo 4. augusta 1863 v Martine. Prvým predsedom bol katolícky biskup Štefan Moyzes a podpredsedom evanjelický superintendent Karol Kuzmány. Názov „Matica“ pochádza zo srbského jazyka a znamená „zdroj“ alebo „včelia kráľovná“. Pôvodná budova bola postavená v rokoch 1863-1875 z darov slovenského ľudu. 6. apríla 1875 bola činnosť Matice slovenskej zastavená, rozpustená a jej majetok zhabaný. Svoju činnosť obnovila až 1. januára 1919, teda po vzniku Československej republiky. V súčasnosti je v budove umiestnená stála expozícia Slovenského národného literárneho múzea. Časť z nej sme si mohli pozrieť aj my počnúc obdobím z obdobia Cyrila a Metoda a mnohí sme si v mysli  premietali hodiny literatúry, keď sme sa toto všetko učili v škole. Postupovali sme takto storočiami ale bohužiaľ, čas pokročil a museli sme našu prehliadku ukončiť tesne pred „dverami štúrovcov“.

 

Vyšli sme von z budovy, osviežili sme sa a vrátili sme sa späť k autobusu, ktorý na nás čakal pred budovou Slovenského národného múzea. Čakala nás ešte návšteva skanzenu slovenskej dediny a národný cintorín.

 

Pred skanzen sme sa dopravili pomerne rýchlo, týči sa nad Martinom, odkiaľ sa otvára pekný pohľad na mesto. Vošli sme dnu a ocitli sme sa pred dreveniciami, v akých žili naši predkovia na Orave, Liptove či Gemeri. Múzeum v prírode prezentuje ľudové staviteľstvo, bývanie a život tradičných dedinských spoločenstiev na Slovensku v 19. a zač. 20. stor. k najcennejším objektom patrí zemianska usadlosť z Vyšného Kubína Mohli sme prezrieť renesancno-barokový jednoloďový kostolík z Rudna, ale iba zvonku, lebo práve sa v ňom konala svadba. Takže sme podaktorí postávali vonku a vyzerali nevestu. Veľmi dobre padlo posedieť a posilniť sa bryndzovými haluškami v pravej slovenskej krčme, lebo bolo už neskoré popoludnie a všetci sme boli uchodení. Keď sme vyšli z „krčmy“ prešli sme ešte ulicou s oravskými domčekmi a keďže boli otvorené, mohli sme nahliadnuť aj dnu, prípadne pozrieť si gazdovský dvor.

 

Postupne sme sa zhromaždili pri autobuse a posledná časť cesty bola návšteva Národného cintorína.

 

Národný cintorín, národná kultúrna pamiatka, bol založený na začiatku 19. storočia pôvodne ako mestský cintorín ale celonárodný význam získal v 2. polovici 19. storočia Na cintoríne sú hroby a umelecky cenné náhrobné objekty vyše 300 významných osobností slovenského kultúrneho, vedeckého a národného života. Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. V roku 1967 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Pri hroboch našich buditeľov sme všetci svorne zaspievali hymnu Matice slovenskej a pieseň „Smieť žiť pre Krista“, a takto sme ukončili náš milý výlet do Martina.

 

Veľké poďakovanie patrí čestnému predsedovi spolku p. Štefanovi Zelenákovi, ktorý na profesionálnej úrovni pripravil zájazd a sprevádzal nás. Široký záber jeho  vedomostí z každej oblasti, či už z literárnej tvorby našich spisovateľov alebo histórie Slovákov si zaslúži skutočný obdiv a my sme mu za to vďační.

 

Pozývame už teraz všetkých na zájazd do slovenských regiónov, odkiaľ naši predkovia odchádzali na dolnú zem. Výlet mienime pripraviť v budúcom roku na jar a dúfame, že sa vydarí aspoň tak dobre, ako tento. Kto príde, určite neoľutuje.



Staršie články

© Spolok Slovákov z Bulharska 2008. Design by Riot Design © 2008. Webdizajn a výroba © Altamira Softworks 2008.. Toplist