Zabíjačka v Gornej Mitropolii

Zabíjačka v Gornej Mitropolii

Deň pred zabíjačkou sa povolali bratia, švagrovia, aby ráno prišli. Domáci gazda so synmi pripravovali, čo bolo treba na druhý deň – dosky veľké ako dvere, kotol  40-50 litrový, koryto, vandle, tapše, brúsili nože.

V deň zabíjačky ráno gazdiná s nevestou vstali už o štvrtej zakúriť do veľkej pece a  z chlebového cesta robiť raňajky. Keď o siedmej prišli chlapi, už na stole boli čerstvé teplé kapusníky a nechýbala fľaša s pálenkou. Štrngli si po poháriku, zajedli a išli na dvor.

V chlieve brav 180-200 kg, že mali štyria či piati chlapi čo robiť a udržať ho, kým ho jeden pichol. Keď už bol brav natiahnutý, opaľovali ho slamou a dávali pozor, aby bol zovšadiaľ dobre opálený, aby nespálili kožu, potom ho prevrátili na dosky a chladnou vodou zmývali, nožami škrabali, dokým nebola koža čistá.

Zatiaľ ženy doma vypravili deti do školy a ponáhľali sa na zabíjačku pomáhať. Keď chlapi rozrezali brava a vybrali vnútornosti a črevá do korýtka, pečienku, pľúca, srdce, ľadvinky do vandle, dve ženy sa hneď dali čistiť črevá. Bola to veľká robota preliať ich niekoľkokrát, potom jedna ich začala šlamovať.  Druhá mala na starosti hrubé črevá, s tými bolo viac roboty, viackrát preliať bolo treba a prevrátiť, potom ich zasypať s veľa nakrájanou cibuľou, aby tá cibuľa vytiahla z nich ten pach, tak ich nechali 2 hodiny, potom ich v niekoľkých vodách zas prelievali. Druhé dve ženy sa dali odblaňovať a preberať sádlo na bagáne. Gazdiná rýchlo dala uvariť pečenku a už o 10.00 hod. bola na krajstola na tanieri aj s trošijou. Kto mal voľné ruky, mohol si brať, ženy chystali obed – zapraženú polievku s mozočkom a zabíjačkový paprikáš – to bola dobrota, ktorá sa robila len na zabíjačkách.

Chlapi sa borili s mäsom, gazda dával pozor, aby boli šunky pekné a rozhodoval, čo sa malo zasoliť. Ostatní krájali mäso do klbás len nožmi, neboli žiadne mlynčeky. Ak bol v dome mládenec, tak si ho doberali, že sa nemôže oženiť, kým sa nenaučí robiť klbásy. Bolo radosť pozerať na chlapov, ako to mäso krájajú s prekríženými nožmi nadrobne, aby mohli potom nadievať do čriev. Jedni teda krájali mäso, druhí pripravovali slaninu na vyprážanie, krájali kože a pripravovali plnku, ktorou sa plnil žalúdok z prasaťa a vzniklo mateja. Ženy pripravovali plnku na hurky a plnili ňou tie hrubé črevá. Každý mal svoju úlohu.

Po obede ženy chystali slávnostnú večeru, lebo pozvali aj iných hostí, ako pána farára, pána učiteľa, krstných rodičov a ešte ďalších, robila sa mäsová polievka s rezancami, sárma, pečené mäso, pečené klbásy, hurky a nakoniec kifle a bagáne. Celý večer nechýbalo na stole červené víno. Preto bolo aj veselo, po večeri sa žartovalo aj spievalo a okolo 11.00  v noci sa rozchádzali všetci domov.

 

Zo spomienkok Anny Ferkovej (Kováčovej) , 87 rokov

© Spolok Slovákov z Bulharska 2008. Design by Riot Design © 2008. Webdizajn a výroba © Altamira Softworks 2008.. Toplist