Jedným z učiteľov bulharských Slovákov sa v roku 1930 stal Ján Michalko (12.9.1907 – 20.2.1982). Medzi našich rodákov zavítal mladý, nadšený, a ako sa neskôr ukázalo, aj talentovaný a neobyčajne pracovitý muž. Bol nielen zodpovedným a medzi žiakmi obľúbeným učiteľom, ale aj dobrým osvetovým pracovníkom.
Ján Michalko okrem činorodej učiteľskej, kultúrno-osvetovej a telovýchovnej práce vykonal pre Slovákov v Bulharsku ešte čosi navyše – stal sa ich historikom. Napísal o nich knihu, ktorá sa stala jednou z najvydarenejších monografií o slovenských vysťahovalcoch.
V priebehu necelých piatich rokov zhromaždil o bulharských Slovákoch širokú škálu demograficko-štatistických, historických, etnografických, folkloristických a dialektologických informácií, na základe ktorých sa mu podarilo vytvoriť verný obraz o najrozličnejších stránkach vysťahovaleckých osudov, ako aj hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a duchovného života Slovákov v Bulharsku.
Ján Michalko sa narodil v podtatranskej dedinke Mengusovce. Po ukončení štúdia na Učiteľskom ústave v Modre pôsobil na ľudových školách v Čope, na Turej Lúke-Malejove a v Rožňave. V roku 1930 ho Ministerstvo školstva a národnej osvety vyslalo do Bulharska, kde pôsobil ak učiteľ a osvetový pracovník na slovenskej národnostnej škole v Gornej Mitropoliji (1930 – 1932) a v Brašljanici (1932 – 1940). Tu sa v roku 1931 oženil s Teodorkou Cankovou, s ktorou vychovali dve deti.
Po návrate na Slovensko bol učiteľom na meštianskej škole v Spišských Vlachoch (1940 – 1945). Odtiaľ prešiel na meštiansku školu v Košiciach (1945 – 1959), kde sa zapojil aj do činnosti košického rozhlasu. Popri iných jeho reláciách odznelo tu aj pásmo „Za slovenskou piesňou v Bulharsku“ (1948). Počas pôsobenia v Košiciach venoval sa aj prekladaniu z bulharčiny, hlavne divadelných hier a beletrie od popredných bulharských spisovateľov. V roku 1959 odišiel z Košíc do svojho rodiska. Do roku 1967 učil na strednej škole vo Svite, potom odišiel do dôchodku. V tomto období venoval všetok voľný čas spracovaniu vlastivednej monografie o rodných Mengusovciach, ktorá, žiaľ, zostala v rukopise.
Ján Botík