K učiteľom, ktorým nám prichodí vysloviť vďaku a prejaviť úctu za ich prácu v škole, obetavú osvetovú robotu i aktivity v ďalších oblastiach, v ktorých pomáhali nám, našim otcom a dedom, patrí aj skromný, utiahnutý, skôr tichý ako nápadný za každú cenu – Ján Kukliš. Nemôžeme nespomenúť zložité obdobie, v ktorom po poslednej veľkej vojne pôsobil medzi nami v ďalekom Bulharsku. Veď v tých rokoch začalo sa čoraz hlasnejšie hovoriť o nevyhnutnosti využiť priaznivé podmienky na Slovensku, ktoré sa pre návrat do vlasti pradedov ukazovali oveľa prajnejšie ako po roku 1918. Práve v tomto období, období v mnohom ohľade prelomovom, pôsobili v Gornej Mitropoliji Ján Kukliš a jeho manželka Ida.
Ján Kukliš sa narodil 28. decembra 1906 v neveľkej dedinke Čáčove. Po ukončení ľudovej školy v rodnej dedine navštevoval Štátnu meštiansku školu koedukačnú v Senici a po jej úspešnom ukončení začal študovať (v rokoch 1923 – 1927) na Štátnom učiteľskom ústave v Modre, kde aj zmaturoval a získal spôsobilosť dočasného učiteľa. Získané vedomosti a praktické skúsenosti si ďalej doplňoval a v roku 1930 získal učiteľskú spôsobilosť pre ľudové školy, o štyri roky neskôr získal kvalifikáciu s právom vyučovať na živnostenských (učňovských) školách. V roku 1942, po náročnom zhodnotení doterajších pedagogických skúseností, odborná komisia ho zaradila medzi odborných učiteľov s možnosťou pôsobiť na meštianskych školách.
Pre nás je zaujímavá a vysoko sa hodnotí práca, ktorú Ján Kukliš odviedol v rokoch 1946 – 1949 v Gornej Mitropoiji. Nielenže cibril správanie, rozvíjal schopnosti svojich žiakov na slovenskej škole, ale ako riaditeľ zodpovedal za celkový chod školy. V pamäti dnes už „zrelej“ generácie, v spomienkach našich rodičov, ostal Ján Kukliš ako človek ochotný vždy dobre poradiť, najmä v zložitom období príprav na masový odchod do Československa. Udržiaval kontakty s československým veľvyslanectvom v Sofii, s miestnymi orgánmi moci, s úradmi v Prahe a Bratislave, zodpovednými za realizáciu náročného „podujatia“ – reemigrácie – Čechov a Slovákov z Bulharska do oslobodenej vlasti. Povšimnutia hodná je aj jeho aktivita v komisii, ktorá robila súpis a ohodnocovala nehnuteľný majetok našich krajanov prihlásených na reemigráciu.
Za toto, za principiálne postoje, čestné správanie a pomoc našim ľuďom patrí Jánovi Kuklišovi a jeho manželke Ide naša vďaka a úcta.
Štefan Zelenák