Ida Kuklišová pôsobila medzi krajanmi pomerne krátke obdobie (od apríla 1947 do februára 1950), no svojou fundovanou odbornou prácou, obetavosťou a svedomitosťou prispela k veľmi dobrej úrovni Slovenskej ľudovej školy v Gornej Mitropoliji.
Ida Kuklišová, rod. Poradová sa narodila 20. mája 1908 v Budapešti. Ľudovú a meštiansku školu vychodila vo svojom rodisku a v Banskej Štiavnici. V štúdiu pokračovala na Štátnej priemyselnej škole – vyššej škole chemickej – v Banskej Štiavnici (tu aj v roku 1929 zmaturovala). V sebavzdelávaní pokračovala ďalej a v septembri 1936 zložila maturitu na Štátnom československom učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, čím získala vysvedčenie učiteľskej spôsobilosti pre ľudové školy. Tým sa neuspokojila, ďalej študovala a po prísnych skúškach sa stala odbornou učiteľkou – získala spôsobilosť odborného učiteľa na meštianskych školách.
Po návrate z Gornej Mitropolije diaľkovou formou študovala (1952 – 1957) na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave (odbor matematika). Počas svojej pracovnej a profesionálnej činnosti Ida Kuklišová pôsobila na rôznych typoch škôl vo viacerých dedinách a mestách na Slovensku (Trnava, Gáň, Nebojsa, Myjava – Poriadie, Holíč, Kolbeš, Brezová pod Bradlom, Slovenská Ľupča, Banská Bystrica, Bratislava …) a po maturite krátko pracovala v lekárni ako chemička. V rokoch 1934 – 1936 bola zamestnaná a zadarmo pracovala na Miestnom úrade v Banskej Štiavnici a zároveň sa pripravovala na diferenciálnu maturitu na učiteľskom ústave. Istý čas pracovala aj na Univerzite Komenského v Bratislave (koncom 60. a začiatkom 70. rokov).
S Jánom Kuklišom sa zosobášila 28.decembra 1936 v Banskej Štiavnici a 2. februára 1938 sa im narodil syn Milan (Myjava – Poriadie). S manželom pôsobila na menšinových školách vo Francúzsku a v Gornej Mitropoliji. Svoju pedagogickú prácu vnímala nie ako povinnosť, ale ako poslanie. V pracovných i mimopracovných kontaktoch s krajanmi pôsobila veľmi kultivovane, vychádzala im v ústrety pri riešení ich pracovných a osobných problémov, a preto neprekvapuje, že aj jej osvetová práca bola veľmi cenná. Význam jej práce medzi krajanmi doceníme ešte prenikavejšie, ak si uvedomíme, v akých zložitých spoločenských, sociálnych a politických pomeroch jej prichodilo pracovať. V spomienkach svojich žiakov a ich rodičov „naša pani učiteľka“ ostáva ako človek s dobrou a ústretovou povahou, komunikatívny a ochotný vždy pomôcť alebo aspoň poradiť, ako daný problém vyriešiť.
Štefan Zelenák